Oravská Lesná - Železnica Tanečník

100704.jpg

Začiatkom 20. stor. sa vedenie Oravského komposesorátu rozhodlo riešiť otázku dopravy dreva a za týmto účelom vybudovať lesnú železnicu s rozchodom 760 mm, schopnú prekonať členitý terén. Lesné železnice v tomto období predstavovali modernú, ale už osvedčenú technológiu, ktorá sa dobre uplatnila v lesnom prostredí v celej strednej Európe.
Projekt novej lesnej železnice bol vyhotovený v období 1. svetovej vojny a v dňoch 3. až 4.7. 1918 získal stavebné povolenie. Využitím práce vojnových zajatcov bola trať už 27. 7. 1918 uvedená do prevádzky. Nová železnica viedla z Oravskej Lesnej cez Zákamenné do Lokce. Umožnila vyvážať drevo z lesných správ Oravského komposesorátu s centrom v Mútnom a Zákamennom, nemala však žiadne priame spojenie s verejnou železničnou sieťou.
Z dôvodu odstránenia tohto nedostatku boli v r. 1921 vypracované 3 projekty. Najekonomickejšie riešenie predstavoval nápad prepojiť Oravskú lesnú železnicu s obdobnou traťou na Kysuciach. Toto riešenie bolo schválené v r. 1924.
Kysucká lesná železnica bola spojazdnená 15. 10. 1918 a na rozdiel od Oravskej mala priame spojenie so strategicky cennou Košicko – Bohumínskou železnicou prostredníctvom vlečky v Oščadnici a obe trate boli od seba vzdialené len 8 km. Projekt spojovacej železnice vytvorila firma Dipl. Ing. E. a L. Gál z Ružomberka. Projekt obsahoval technicky výnimočné a nápadité riešenie problému vysokého prevýšenia na vrchu Beskyd, ktorý bolo treba prekonať.
Zvolený variant zahŕňal 5 úvratí, pričom úvrate Chmura a Beskyd slúžili ako stanice. Spojovacia trať bola dokončená 1. 12. 1926. Prevádzkové povolenie bolo udelené 15. 2. 1928 ministerstvom železníc ČSR. Spojením Oravskej a Kysuckej lesnej železnice vznikol jeden integrovaný dopravný systém, na hlavnom úseku Oščadnica – Lokca, dlhý viac než 60 km. Komerčná premávka sa rozbehla naplno a počas nej pružne vznikali a zanikali odbočky tak, aby sa zefektívnila doprava podľa aktuálnych potrieb ťažby a údržby lesov.
Kysucko – oravská lesná železnica úspešne slúžila po celé obdobie I. ČSR a vojnového Slovenského štátu. Ani jej sa nevyhli vojnové udalosti a v zime roku 1945 bola poškodená partizánmi, ktorí takto chceli zabrániť tomu, aby ju využívali okupačné jednotky fašistického Nemecka.